„Pentagon nikto nikdy nevyrieši.“ To je veta, ktorú počas stretnutí s občanmi počúvam často. Príliš často. Na druhej strane veľmi dobre tejto vete rozumiem. Odkedy sme začali upratovať Vrakuňu, boli reakcie na naše zásahy vlastne len pozitívne. Až kým sme sa nepokúsili upratovať v Pentagone. Nebolo to klasické brigádnicke, sobotňajšie popoludnie. Nepríjemné pohľady, pokrikovanie, plus obliatie studenou vodou. To posledné žiaľ doslova. Tak sme dorobili čo bolo treba a rýchlo odišli. Dokonca sme nešli ani na našu obľúbenú kofolku. Šlo sa domov. Sám som nevedel spracovať tie pocity.
Okamžite po skončení nám začali písať a volať ľudia z Pentagonu, že nám ďakujú. Tak to už nedávalo vôbec žiadnu logiku. Najprv na nás nadávajú a potom nám poďakujú. Vo vlastnej naivite som si neuvedomil to najdôležitejšie. Veľká väčšina ľudí v Petagone sú veľmi slušní ľudia, len sú rukojemníkmi. Rukojemníkmi možno desiatich percent spoluobčanov, ktorých ničnerobenie je považované nie za odsúdenia hodné, ale za isté kultúrne špecifikum. Ich neprispôsobivosť sa stala spoločnou normou fungovania pre celý Pentagon.
Tento stav však nemienim ďalej tolerovať. Preto si vám dovoľujem predostrieť súbor aktivít, ktoré by v horizonte dvanástich mesiacov mohli zásadným spôsobom pomôcť našej štvrti, aby sme dali veci do normálu. Normálom bude totiž stav, keď slušná väčšina bude diktovať podmienky a pravidlá a minorita ich buď bude rešpektovať. Alebo jednoducho bude musieť ísť z našej štvrte preč.
Prvým krokom je zriadenie kamerového systému. Tento systém spustíme už v prvých troch mesiacoch. Systém bude bežať v dvadsaťštyrihodinovej prevádzke a bude ho monitorovať vždy minimálne jeden pracovník. Za týmto účelom zriadime chránenú dielňu. Keďže každá organizácia, samosprávu nevynímajúc, ktorá zamestnáva aspoň dvadsať ľudí je povinná zamestnať ZŤP pracovníka, alebo využiť služby chránenej dielne. V praxi to znamená, že vytvoríme tri nové pracovné miesta pre ľudí so zníženou pracovnou schopnosťou a čo je najlepšie, tieto miesta nebudú našu mestskú časť stáť vôbec nič. Budem trvať na tom, aby všetky tri pracovné miesta boli určené výhradne pre obyvateľov Vrakune! Zriadenie chráneného pracoviska bude realizované tiež v prvých troch mesiacoch.
Ďalším krokom je zriadenie SÍDLISKOVEJ POLÍCIE. Táto služba bude prítomná priamo v areáli Pentagonu. V noci bude garantovaná prítomnosť minimálne dvoch pracovníkov SBS a počas dňa bude vždy prítomný jeden pracovník SBS, v kombinácii s koordinátorom prevencie kriminality. Toto opatrenie mimoriadne pomôže pri riešení problémov na najnižšej úrovni. Opatrenie bude realizované do piatich mesiacov.
Pod mojím vedením zriadime nové sídlo Mestskej polície v tesnom susedstve Pentagonu. Každý obyvateľ dostane telefónne číslo na svojho strážnika. Vytvoríme tak tlak na efektívne fungovanie Mestskej polície. V sídle Mestkej polície tiež vytvoríme priestor pre neziskové spoločnosti, ktoré môžu na dobrovoľníckom princípe a so svojimi skúsenosťami pomôcť zlepšeniu bezpečnostnej situácie. Toto opatrenie budeme realizovať do deviatich mesiacov.
Vytvoríme projektový tím, ktorého úlohou bude zistiť ako využiť možnosti súčasných zákonov. Požiadame o výklad právnické fakulty a samotnú prokuratúru. Tiež vytvoríme pracovné miesto pre pracovníka, ktorý sa bude špecializovať na fondy a nadácie, ktoré podporujú bezpečnostné projekty. Tiež je v tomto prípade možné využiť služby súkromných agentúr, ktoré pracujú na báze Succes fee. Opatrenie bude realizované do troch mesiacov.
Zriadim policajnú stanicu priamo vo Vrakuni. Nepotrebujeme veľkú, ale malú a efektívne fungujúcu stanicu. Doba výjazdu sa tam zminimalizuje na interval troch minút. V tesnej súčinnosti so SÍDLISKOVOU A MESTSKOU políciou vytvoríme sociálnu mapu kriminálnej činnosti. Vytvorenie novej policajnej stanice bude trvať dvanásť mesiacov.
Posledným alebo skôr prvým krokom bude zverejnenie môjho telefónneho čísla. Budete ho mať plne k dispozícii. Starosta sa má starať a ja sa starať budem. Žijú tu moje deti, žijú tu moji rodičia. Preto považujem za prirodzené, že ak sa bude diať niečo, čo nebudete považovať za správne, tak mi zavoláte. Či to bude o jedenástej večer, či v nedeľu poobede, vždy telefón zdvihnem. Toto opatrenie bude platiť okamžite.
Nepôjde to ľahko, nie som kúzelník, ani žiaľ neviem robiť zázraky. Ale na moju česť vám viem sľúbiť, že bezpečnostnú situáciu považujem za svoje poslanie a využijem všetky moje možnosti, aby som Vrakuňu urobil bezpečnou štvrťou.
Samozrejme, nie každému sa to bude páčiť. Nebudem si však brať žiadne rukavičky. Právo platí pre každého, bez jedinej výnimky. Na začiatku bude veľa kriku. Tí, čo vždy kašlali na ľudské práva sa ich zrazu budu domáhať. Tí, čo vás nenechali vyspať sa do práce, tí, budú kričať najviac. Ale ten krik prestane a situácia sa zlepší. Budú tiež reči o tom, ako sa to nedá a ako sa to nepodarí. Podarí sa nám to! Dajte mi prosím mandát a nechajte ma pracovať. Do osemnástich mesiacov sa situácia citeľne zlepší! Skôr to nepôjde, nebudem klamať. Ale osemnásť mesiacov je reálna doba na zásadné zmeny k lepšiemu.
Ďakujem za prečítanie a prajem Vám pekný deň.
S úctou,
Martin Kuruc.